V svojej praxi sa stretávam s perfekcionizmom veľmi často a zisťujem, že zhoršuje kvalitu života mnohým ľuďom. Vyskytuje sa hlavne u ľudí úzkostlivejších, s neurotickými tendenciami. Človek ho berie ako súčasť svojho „ja“. No v rodine, v partnerskom či rodičovskom vzťahu môže byť zdrojom konfliktov.

Čo teda perfekcionizmus vlastne je? Podľa Ondreja Kondáša je perfekcionizmus nadmerné úsilie o nereálnu dokonalosť, vyznačuje sa zaznávaním výroku, že mýliť sa je ľudské. Pefekcionista myslí takto: „Človek sa nemá dopúšťať chýb. Ak sa dopúšťam chýb, som bezcenný človek, Musím byť lepší ako všetci ostatní.“

Buď – alebo

Ľudské emócie sú produktom kognitívnych procesov indivídua, čiže toho, ako vnímané a prežívané udalosti interpretuje a hodnotí, respektíve toho, čo sa odohráva v jeho mysli. Mohli by sme povedať: a čo je na tom zlé, snažiť sa byť najlepší? Na tom nič. Problém nastáva až vtedy, keď sa všetko ostatné interpretuje ako nedostatočnosť, alebo dokonca ako totálne zlyhanie. Perfekcionista vníma skreslene hodnotu vlastnú, aj vecí okolo neho. Jeho svet sa stáva čierno-biely, aj myslenie je čierno-biele. V čierno-bielom myslení to vyzerá asi takto: „Buď som perfektný, alebo nestojím za nič. Všetko, čo je medzitým, stráca cenu.“ To, čo nie je urobené na sto percent, je stále málo, to sa neráta, vlastne to neznamená nič. Ani človek, ktorý neurobí vec na sto percent, nemá hodnotu. Akékoľvek pochybenie takto rozmýšľajúci človek pociťuje ako veľmi ohrozujúce. Reaguje naň silnými pocitmi viny, čím sa stáva ľahko manipulovateľný. Snaží sa preto neurobiť ani jednu chybu, no výsledok býva často opačný.

Perfekcionista si dlhodobo vytvára neúmerné vnútorné napätie, ktoré môže viesť k oslabeniu imunitného systému, alebo k vysokému krvnému tlaku. O čo viac sa snaží byť perfektný, o to častejšie urobí chybu. A keďže si myslí, že to znamená, že sa snažil málo, snaží sa ešte viac, vnútorné napätie sa zvyšuje – a bludný kruh je na svete. Priveľa snahy, primálo spokojnosti. V ambulancii som mala pacientku, ktorá trávila hodiny úpravou svojho zovňajšku, no aj tak nebola spokojná. Oberalo ju to o čas a o psychickú pohodu.

Takáto nespokojnosť vedie paradoxne k ešte väčším nárokom na vlastný výkon. Nároky stúpajú do tej miery, že je takmer nereálne ich splniť. Príkladom môže byť porovnávanie sa s modelkami v časopisoch. Ich telá a tváre sú vyretušované, všetok svoj čas venujú pestovaniu vonkajšieho „obalu“, ako to však vyzerá v ich duševnom svete, to už nie je očami viditeľné. Perfekcionista má ale pocit, že keby sa viac snažil, mohol by tiež vyzerať dokonale.

Dokonalosť neexistuje

V  rozhovoroch na skupinách pod vedením MUDr. Zuzany Janíkovej zazneli aj takéto názory na dokonalosť: „Dokonalosť neexistuje, mne sa ľudia, ktorí sa snažia vyzerať dokonalo, zdajú byť strašne fádni, akoby mi nemali čo ponúknuť. Podľa mňa je dokonalosť neprirodzená, takí ľudia ma odpudzujú. Cítim sa pri nich nepríjemne, menejcenne. Pripadajú mi strohí, neprirodzení, ako niekto, kto si neverí a snaží sa zakryť svoje chyby. Radšej sa takým ľuďom vyhýbam.“ Podľa psychológa Miloša Šlepeckého je perfekcionizmus známou cestou do pekla a snaha byť perfektným nám zabraňuje byť dobrým.

Ako spoznáte, či máte sklony k perfekcionizmu? Ak máte tendenciu prehnane upratovať, napríklad nejdete spať, kým nie je upratané. Všetky veci majú svoje miesto a ak tam nie sú, narastá vám napätie. Málokedy sa pustíte do nových vecí, ak nemáte pocit, že ste na ne stopercentne pripravení. Celkovo nemáte radi zmeny. Často kontrolujete seba alebo druhých. Hovoria vám, že ste detailista. Keď niečo robíte, ste spokojní, až keď je to hotové, čiastočné úspechy vám nič nehovoria. Máte tendenciu byť prehnane čistotní. Uspokojuje vás len bezchybný výkon, atď.

Ponaučenie z perfekcionizmu, podľa MUDr. Zuzany Janíkovej: „Chyba je niečo, čo s odstupom času zistíme, že nebolo správne. Určite to nie je nič úmyselné. Časom sa z nej stáva cenná skúsenosť. V momente, keď danú vec robíme, sme väčšinou presvedčení o správnosti nášho konania, alebo aspoň o tom, že to chceme urobiť sami a získať nové skúsenosti. Akékoľvek manipulácie v tom zmysle, že sme si mali nechať poradiť od niekoho iného, sú zbytočné, chyby patria do nášho života a treba ich vedieť aj prijať. Naučiť sa vedieť prijať chyby a poučiť sa z nich, to je celoživotná práca na sebe.“

Niektoré štúdie dokazujú, že osoby, ktoré sa liečili na psychosomatické ochorenia, vykazovali vyššiu mieru perfekcionizmu v porovnaní so zdravými jedincami. Majme teda na pamäti, že aj polovičný výkon môže byť postačujúci, že 100%-ná dokonalosť neexistuje, je neprirodzená. To by si mali uvedomiť hlavne dievčatá a ženy, ktoré sa porovnávajú s vyretušovanými kráskami z časopisov.

© PhDr. Križanová Andrea, PhD., psychologička, Liga proti rakovine

Zdroj: MUDr. Zuzana Janíková: Kognitívno-behaviorálna terapia, Liptovský Ján 2011.
Ondrej Kondáš, Jana Kordačová: Iracionalita a jej hodnotenie, Bratislava 2000.


 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com