Príčiny rakoviny a jej rizikové faktory sú rôznorodé. O vzniku zhubného nádoru zďaleka nerozhodujú iba dedičné faktory. Nedá sa preto povedať, že to, či niekto ochorie na zhubný nádor, je iba otázkou nešťastnej náhody, na ktorú samotný jedinec nemá žiadny dosah. Príčinné a rizikové faktory rakoviny sa zvyknú deliť podľa viacerých kritérií. Oproti [1] dedičným faktorom sú však v prevahe [2] vonkajšie faktory, v rámci ktorých sú to predovšetkým: a) environmentálne faktory; b) infekčné faktory; c) životný štýl – strava a výživa, pohybová aktivita, fajčenie, alkohol; d) obezita.

Dedičné faktory

Naše telo je súborom mnohých orgánov a tkanív, ktoré sú zložené z tisícov miliónov buniek. Správanie buniek je pod neustálou geneticky riadenou kontrolou molekúl DNA (DNA/deoxyribonucleic acid = DNK/deoxyribonukleová kyselina), ktoré sa nachádzajú v bunkových jadrách. Molekuly DNA sa skladajú z dvoch vzájomne pospájaných vláken, ktoré tvoria dvojitú závitnicu tzv. polyneukleotidov. Molekuly DNA tak na prvý pohľad pripomínajú špirálovitý rebrík. Každé vlákno sa skladá z presnej sekvencie štyroch chemických báz, nazývaných [1] adenín; [2] cytozín; [3] guanín; [4] tymín. Tieto bázy spolu so špecifickým cukrom a fosfátom tvoria tzv. nukleotidy, ktorých poradie nesie v sebe genetický kód. Význam molekúl DNA je teda v tom, že sú nosičmi genetickej informácie všetkých živých buniek.

Molekuly DNA sa nachádzajú v bunkových jadrách v útvaroch, ktoré sa nazývajú chromozómy. Všetky ľudské bunky (výnimkou sú zrelé červené krvinky) obsahujú 23 párov chromozómov, dokopy teda 46 chromozómov. Z nich jeden pár tvoria pohlavné chromozómy. U žien je tento pár tvorený dvoma chromozómami X (XX) a u mužov jedným chromozómom X a jedným chromozómom Y (XY).

Gény sa definujú ako časti (segmenty) DNA molekúl, ktoré sú umiestnené v chromozómoch bunkových jadier. Gény obsahujú a kódujú informácie, na základe ktorých sa v bunkovej cytoplazme (čiže mimo bunkového jadra) tvoria špecifické bielkoviny.

Normálne, zdravé bunky v tele podliehajú prirodzenému starnutiu v dôsledku tzv. naprogramovanej bunkovej smrti. Bunky majú teda biologicky načasovanú životnosť. Odumierajúce bunky sú však nahrádzané bunkami novými, ktoré vznikli tzv. bunkovým delením. Základnou vlastnosťou DNA molekúl je, že pri delení buniek sa vedia kopírovať, resp. replikovať. Dedičná informácia pôvodných, „odchádzajúcich“ buniek tak môže bezo zmeny prechádzať na nové bunky, ktoré vedia plne nahradiť štruktúru alebo funkciu pôvodných buniek. V zdravom organizme sa uskutočňuje neustály prirodzený kolobeh tvorby, rastu, starnutia a zániku telesných buniek a ich náhrady novými, mladými bunkami, ktoré preberajú ich funkcie.

Pre zdravý vývoj jedinca, primerané telesné štruktúry a normálne telesné funkcie je dôležité, aby aj gény fungovali správne. Zmeny a poruchy génov (mutácie) alebo ich častí majú za následok závažné poruchy a choroby vrátane zhubných nádorov, teda rakoviny.

Rakovina sa pokladá za ochorenie buniek. Zhubné nádory vznikajú tzv. malígnou transformáciou buniek. Malígne transformované bunky unikajú prirodzenej kontrole ich delenia a starnutia a sú základom zhubných rakovinových nádorov. Takéto bunky sa správajú agresívne nielen v rámci orgánu, v ktorom vznikli, ale často sa šíria nekontrolovane i do okolitých tkanív a orgánov (infiltrácia), resp. sa lymfatickou a krvnou cestou šíria aj do vzdialených orgánov (metastázy).

Proces poškodenia (mutácie) DNA-génov a následnej malígnej transformácie buniek je dlhodobý. Spravidla trvá dlhé roky a niekedy dokonca i desaťročia. Postihuje preto väčšinou starších a starých ľudí (samozrejme, sú aj výnimky). Základ zhubného ochorenia však človek nesie v sebe už v čase, keď sa cíti ešte úplne zdravý a silný, často ešte v období mladosti. Preto prevencia rakoviny musí predchádzať predpokladaný vznik nádorovej choroby už s veľkým časovým predstihom. Najlepšie je, keď sa zásady preventívnej životosprávy aplikujú už od skorej mladosti.

U 5 – 10 % rakovinových ochorení (prsník a hrubé črevo) sa dajú identifikovať špecifické gény pre tieto nádory. V takýchto prípadoch je riziko vzniku nádorového ochorenia väčšie, neznamená to však automaticky, že sa nádor v priebehu života vytvorí. V priemere u 5 – 10 % prípadov rakoviny sa rakovina zistí (alebo sa zistila) u blízkych príbuzných. Pri rakovine hrubého čreva a konečníka (KRK) býva pozitívna rodinná anamnéza až u 15 – 20 %.

Vzácne existujú i jasne určené dedičné nádorové ochorenia. Známe a dnes dobre popísané sú dedičné nádory hrubého čreva a konečníka: [1] FAP – familárna adenomatózna polypóza (1 % z KRK) a [2] HNPCC – hereditárny nepolypózny nádor hrubého čreva a konečníka bez polypózy (4 – 7 % z KRK).

Poznámka: Máme k dispozícii mnoho ďalších mimoriadne zaujímavých detailov o genetickom základe rakoviny, ktoré však presahujú rámec tejto knihy. Záujemcovia o podrobnejšie informácie môžu ďalšie vedomosti získať napr. v publikácii prof. Ing. Čestmíra Altanera, DrSc.: Bunková a molekulárna biológia rakoviny (Liga proti rakovine, 2009, 3. vydanie).

Úloha imunity

Imunitný systém je obranný komplex zložený z buniek, tkanív a orgánov, ktorého úlohou je ochrana organizmu pred cudzorodými choroboplodnými vplyvmi. Keď sa povie slovo imunita, väčšine ľudí ako prvé napadne obrana organizmu pred pôvodcami infekčných chorôb spôsobených baktériami, vírusmi, plesňami alebo parazitmi. Dodávať telu odolnosť voči infekčným chorobám však nie je jedinou úlohou imunitného systému. Imunita poskytuje ochranu aj pred vlastnými nádorovými bunkami.

Nádorové bunky pri rakovinových ochoreniach majú iné vlastnosti než zdravé bunky tela. Oproti normálnym bunkám majú na svojom povrchu zmenené antigény. Časti antigénov, resp. bielkovín z povrchu nádorových buniek, sa dostávajú do krvného obehu. Imunitný systém človeka je schopný rozpoznať tieto nové alebo zmenené antigény a následnými zložitými procesmi zlikvidovať samotné bunky nádoru. Schopnosť rozoznať malígne transformované bunky a odlíšiť ich od zdravých buniek sa nazýva aj nádorová imunosurveillance (voľný preklad: nádorový imunitný dozor).

Po správnom rozpoznaní malígnych buniek dôjde ich k eliminácii (odstráneniu), resp. likvidácii pomocou ďalších zložiek imunitného systému. V boji proti rakovinovým bunkám sa využívajú prostriedky protinádorovej imunitnej odpovede. Sú to predovšetkým bunky imunitného systému, tzv. T lymfocyty alebo jednoducho T bunky. Pri protinádorovej eliminácii sa rozoznávajú cytotoxické T bunky, makrofágy, ale aj natural killer T bunky, nazývané skrátene i NK bunky (NK = natural killer = prirodzení zabíjači).

Zásadný význam pri rozpoznaní a likvidácii novovzniknutých nádorových buniek sa pripisuje imunitnému systému. Ak v niektorom orgáne alebo tkanive dôjde k malígnej transformácii buniek a následne zlyhajú imunitné procesy dozoru a likvidácie takýchto nádorových buniek, dôjde k vzniku rakovinového nádoru, jeho nekontrolovateľnému rastu a šíreniu do okolia, niekedy aj do vzdialených miest. Na druhej strane sa dnešné znalosti z oblasti imunitných procesov využívajú i pri cielenej liečbe niektorých zhubných nádorov.

Psychika a stres

Vzťahy medzi psychikou a duševným zdravím a ich vplyvom na telesné zdravie nie sú dnes ešte úplne objasnené. Vie sa však, že mentálny stres má negatívny vplyv na imunitný systém. Keďže imunita je systém ochrany nielen pred infekčnými chorobami, ale aj pred zhubnými nádormi, predpokladá sa, že (najmä dlhodobý) psychický stres môže zvýšiť individuálnu náklonnosť na vznik zhubných nádorov.

Stres je prirodzená fyziologická a emocionálna odpoveď organizmu na rôzne záťažové (stresové) situácie (stresory). Stresujúcimi faktormi môžu byť dlhodobá nadmerná pracovná záťaž, strata alebo nedostatok finančných prostriedkov potrebných pre živobytie, dlhodobé konfliktné situácie v rodinách, emočné vypätie a depresia zo straty blízkych, ale aj prežívanie vlastných zdravotných problémov a mnohé ďalšie. Pri strese endokrinné žľazy tvoria tzv. stresové hormóny (adrenalín, noradrenalín, kortizol) a vyplavujú ich do krvného obehu. Vďaka týmto hormónom dochádza k fyziologickým reakciám, najmä k zrýchleniu srdcovej frekvencie, zvýšeniu krvného tlaku, následne k lepšiemu prekrveniu mozgu a svalov, ako aj k vyplaveniu zásob cukru (glukózy) do krvi. Stresové hormóny pomáhajú vytvoriť pre človeka stav, keď má väčšiu silu a zvýšenú pohotovosť zvládať prekážky (tzv. fight or flight reaction = reakcia typu bojuj alebo uteč). Krátkodobý stres sa pokladá sa potrebný až užitočný na zvládanie záťažových životných situácií, ako sú napr. skúšky u študentov alebo verejné vystúpenia spojené s pocitom trémy, či akékoľvek iné situácie, keď je človek nútený podávať výkony a prekonávať životné prekážky. Dlhodobý chronický a nadmerný stres ohrozuje zdravie a skôr mu škodí, ako prospieva.

Aj keď sa v posledných desaťročiach vedecky skúmal vzťah mentálneho stresu a ďalších psychických faktorov na rozvoj nádorových chorôb, dodnes nie sú známe jednoznačné odpovede na otázku, či stresy a depresie dokážu zvýšiť riziko, ba dokonca byť príčinou rakoviny. Robili sa jednak štúdie na experimentálnych zvieratách, jednak sa sledovali súbory onkologických pacientov. Výsledky viacerých publikovaných štúdií nepriniesli vždy jednoznačné odpovede.

Publikovala sa napr. práca, ktorá zistila, že vnímanie stresu dokázalo dokonca znížiť riziko malígnych nádorov závislých od hormónov u žien (rakovina prsníka a rakovina maternice). Autor to vysvetľoval vedeckou hypotézou, podľa ktorej stres znižuje tvorbu steroidných pohlavných hormónov (estrogénov), a navyše sa predpokladá, že znižuje aj citlivosť cieľových orgánov a tkanív na stimuláciu estrogénmi. V záverečnej diskusii sa však autor zdôrazňuje, že stres ako taký nie je zdravotne prospešný a jeho negatívny vplyv je u malígnych nádorov pravdepodobne ďaleko väčší než jeho preventívne účinky u hormonálne závislých druhov rakoviny.

Viaceré práce však naznačujú možnosť zvýšenia rizika malígnych nádorov vďaka psychologickým faktorom, ako sú stresy a depresie. Spätná analýza odbornej literatúry ukazuje, že stresy a negatívne emócie nepriaznivo ovplyvňujú predovšetkým rast a šírenie nádorov, menej vznik samotného malígneho tumoru. Niektoré štúdie, ktoré analyzovali priebeh liečby a klinický vývoj onkologických pacientov vo vzťahu k ich duševnému stavu, ukázali, že existuje priamy vzťah medzi depresiami, pocitmi bezmocnosti a beznádeje a medzi rastom a šírením malígneho tumoru. Ukazuje sa teda, že pri liečbe rakoviny môže pozitívne myslenie a duševná rovnováha onkologického pacienta prispieť k priaznivému vývoju komplexnej liečby.

Životný štýl - strava, výživa, pohybová aktivita a telesná hmotnosť

Vývoj rakoviny je komplexný proces, na ktorý vplýva viacero faktorov. Aj keď už poznáme mnohé faktory, do dnešných dní sa vedcom nepodarilo objasniť všetky súvislosti. Veľa sa však vie o faktoroch, ktoré riziko zhubných nádorov zvyšujú alebo sú dokonca ich príčinou. Významnú úlohu v karcinogenéze hrajú hormóny, imunita a vrodené zmeny v genetickom základe človeka. Vie sa však aj to, že iba málo prípadov ochorení na rakovinu je spôsobených výlučne poruchou génov. Podstatne významnejšiu úlohu pri vzniku rakoviny hrajú faktory vonkajšieho prostredia a životný štýl ľudí (fajčenie, infekcie, žiarenie, niektoré lieky a hormóny, priemyselné chemikálie a znečistenie životného prostredia, a predovšetkým faktory stravovania, výživy, pohybových návykov a nadmerné zásoby telesného tuku – obezita).

Ako vidno, na vznik rakoviny majú významný vplyv faktory životného štýlu a jeho následné stavy. Sú to predovšetkým nevhodná strava a nesprávna výživa, nedostatok pohybu a sedavý spôsob života, fajčenie a z ochorení obezita a cukrovka (2. typu). Vo všetkých prípadoch ide o ovplyvniteľné príčiny, ktoré do značnej miery závisia od osobných rozhodnutí každého človeka. Pomôcť pri prevencii rakoviny i ostatných civilizačných (neinfekčných) ochorení by mohli aj globálne verejne zdravotnícke opatrenia, najmä vhodné zákony parlamentu, praktické vládne nariadenia, správne rozhodnutia predstaviteľov zdravotníctva, školstva, priemyslu, výstavby a plánovania nových obytných zón, ako i médiá. Aj keď niektoré ozdravné opatrenia si postupne nachádzajú svoje miesto v spoločnosti (napr. protifajčiarske zákony), mnohé ďalšie praktické zákony a celospoločenské opatrenia v prospech upevnenia verejného zdravia a prevencie rakoviny a ochorení srdca a ciev na seba ešte dajú čakať a je otázne, či a kedy sa ich dočkáme. Individuálne rozhodnutia každého človeka sú preto ešte stále (a dlho aj budú!) najdôležitejším faktorom určujúcim mieru rizika alebo ochrany pred rakovinou.

Mnohé naše rozhodnutia a preferencie, ktorí robíme každý deň, sú schopné odvrátiť alebo aspoň spomaliť vznik a rozvoj rakoviny. Iné, naopak, naše šance pre vznik rakoviny viac alebo menej významne zvyšujú. Závery svetovo uznávaných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú vzťahom stravy, výživy a pohybovej aktivity vo vzťahu k rakovine sú jednoznačné: minimálne 1/3 prípadov rakoviny sa dá predísť zdravou výživou, pravidelnou pohybovou aktivitou a primeranou telesnou hmotnosťou. Podľa iných citovaných zdrojov okolo 80 % úmrtí na rakovinu je dôsledkom životného štýlu.

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com