Pozitívne účinky kyslých mliečnych výrobkov pre zdravie človeka boli známe už v staroveku. Za začiatok vedeckého prístupu k štúdiu zdravotne prospešných baktérií, prítomných vo fermentovaných kyslých produktov mlieka, možno symbolicky pokladať až rok 1908. V tomto roku ruský vedec Ilja Mečnikov získal Nobelovu cenu za epidemiologické a mikrobiologické práce, ktoré položili základ využitia probiotických baktérií v podpore zdravia. Mečnikov dokázal ako prvý rozpoznať význam priateľských črevných mikrobiálnych kultúr, ktorých absencia vyvolá tráviacu poruchu, tzv. dysmikróbiu. V priebehu 20. storočia  pokročili teoretické aj praktické znalosti o živých mikroorganizmoch s priaznivým účinkom pre ľudské zdravie. Dnes sa všeobecne uznáva preventívny význam prirodzenej črevnej bakteriálnej populácie.

ABSTRAKT

Črevná mikroflóra je významným faktorom GIT2 zdravia. Narušená črevná biocenóza je častým sprievodným znakom pri viacerých GIT poruchách, predovšetkým pri hnačkových chorobách. Viacero mechanizmov, pomocou ktorých probiotické mikroorganizmy priaznivo ovplyvňujú  GIT zdravie, je dnes už známych a dokonale preskúmaných. Aj napriek tomu, že výskum klinického využitia probiotík nie je zďaleka ukončený, už aj doterajšie výsledky klinického skúšania oprávňujú využívať ich benefit na podporu prevencie a liečby niektorých foriem chorôb GIT.

ABSTRACT

The intestinal microbiota is an important factor GIT health. Impaired enteric biocenosis is often accompanying phenomenon in several gastrointestinal disorders, particularly in diarrheal diseases. Several mechanisms by which probiotic microorganisms favorably affect gastrointestinal health is now well known and thoroughly examined. Even though the research of the clinical use of probiotics is far from complete, the already existing clinical trial results justify the use of probiotics in the prevention and treatment of some forms of gastrointestinal diseases.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ | KEY WORDS 

Probiotiká, prebiotiká, GIT, črevná mikroflóra | Probiotics, prebiotics, GI, intestinal microflora

DEFINÍCIA

Termín „probiotiká“ sa objavil v roku 1965 a použili ho autori Lilly a Stillwell pri opise látok vylučovaných mikroorganizmami, ktoré sú schopné stimulovať rast iných mikroorganizmov. Jazykový pôvod slova „probiotiká“, anglicky „probiotics“ pochádza z gréckeho slova „pro bios“, čo v slovenskom preklade znamená „pre život“. Moderná definícia FAO/WHO  uvádza, že „probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré, ak sa podávajú v dostatočných množstvách, majú dokázateľne pozitívny účinok na zdravie hostiteľa/príjemcu“. Koncept ľudského mikrobiómu prvý krát predstavil  vedeckej komunite Joshua Lederberg, ktorý ho definoval ako „ekologickú komunitu komenzálnych, symbiotických a patogénnych mikroorganizmov, ktoré zdieľajú s človekom jeho telesné priestory a ovplyvňujú jeho zdravie aj choroby (Hemarajata, a iní, 2013).

VLASTNOSTI

Jednou z nevyhnutných vlastností probiotických baktérií je (A) schopnosť prežiť v kyslom žalúdočnom prostredí. Rezistentné pritom musia byť nielen voči žalúdočnej kyseline, ale takisto aj voči žlčovým kyselinám. Ich ďalšou dôležitou vlastnosťou je (B) schopnosť adherovať k epitelu črevnej sliznice. To sú základné vlastnosti, ktoré umožňujú probiotickým baktériám dočasne kolonizovať črevný trakt.
Najznámejšie probiotické bakteriálne kmene sú: laktobacily (Lactobacilli) a bifidobaktérie (Bifidobacteria). Patria sem však ďalšie bakteriálne kmene, napr. streptokoky (Streptococci) alebo aj kmene kvasiniek, napr. Saccharomyces.

PROBIOTICKÉ POTRAVINY, VÝSKUM A VÝVOJ PROBIOTÍK

Baktérie mliečneho kvasenia sú bežnou súčasťou fermentovaných mliečnych výrobkov. Úlohy probiotických baktérií v procese mliečneho kvasenia sú nasledujúce: (A) pomoc kyseliny mliečnej a ďalších antimikrobiálnych zložiek pri dlhšom uchovaní mlieka; (B) produkcia aromatických látok, ktoré poskytujú mliečnym výrobkom nové organoleptické vlastnosti vyžadované spotrebiteľmi; (C) zvýšenie nutričnej hodnoty potravy; (D) vytvorenie špeciálnych liečebných a profylaktických vlastností, napr. pri rakovine, črevných infekciách a kontrole plazmatickej hladiny cholesterolu  (Parvez, 2006). Vďaka fermentačnej aktivite baktérií mliečneho kvasenia vzniká z laktózy kyselina mliečna, ktorá znižuje pH v čreve, čo je významné z hľadiska inhibície premnoženia nežiaducich patogénov. Tento antimikrobiálny efekt sa zvyšuje aj vďaka produkcii špecifických inhibítorov typu bakteriocínov  (Ebringer, 2006). Odozvou početných vedeckých dôkazov o účinnosti probiotických kultúr pri podpore prevencie a liečby rôznych ochorení je narastajúci záujem potravinárskeho priemyslu o vývoj a výrobu probiotických potravín. Potraviny so živými probiotickými kultúrami sa dnes zaraďujú medzi tzv. funkčné potraviny. Tieto sú definované ako skupina potravín, ktoré okrem základnej funkcie nasýtenia a výživy organizmu, majú preukázateľne zdravotne prospešné účinky. Sú schopné zlepšiť zdravotný stav a telesnú alebo duševnú pohodu, a/alebo znížiť riziko chorôb. Funkčnými potravinami sú výlučne potraviny, ktorých pozitívne účinky sú prítomné pri bežne konzumovaných množstvách a nie sú to tablety, kapsuly alebo akýkoľvek iný druh výživových doplnkov (Ashwell, 2002). Okrem probiotických potravín sem patria napríklad aj potraviny s obsahom sóje, margaríny fortifikované s rastlinnými sterolmi, celozrnné cereálie fortifikované s vápnikom alebo aj tzv. prebiotiká. Za prebiotiká sa pokladajú nefermentovateľné a nestráviteľné rastlinné sacharidy, ktoré majú priaznivý vplyv na príjemcu tým, že podporujú rast a aktivitu jedného alebo viacerých prospešných probiotických baktérií v hrubom čreve. Až na výnimky sú prebiotikami takmer výlučne rastlinné vlákniny. Podľa inej definície sú prebiotiká výživové substráty s dobre definovanými účinkami, ktoré prinášajú ľuďom priaznivý zdravotný úžitok. Prebiotiká sa nedokážu v hornom GIT-e stráviť a vstrebať, v dôsledku čoho sa dostávajú do hrubého čreva, kde slúžia pre zdravotne prospešnú črevnú mikroflóru (predovšetkým pre bifidobaktérie a laktobacily) ako výživa. Medzi prebiotiká patria napríklad inulín a oligofruktóza. Symbiotiká sú kombinované prípravky s obsahom probiotík a prebiotík (Bischoff, a iní, 2012).
V praxi však nie všetky fermentované potraviny s obsahom živých baktérií mliečneho kvasenia sú probiotickými potravinami v pravom slova zmysle. Za skutočné probiotické potraviny, (medzi ktoré môže patriť napríklad jogurt, kefír alebo cmar) možno považovať jedine tie, ktoré obsahujú primerané množstvo živých kultúr v čase ich konzumácie a ktoré navyše spĺňajú aj ďalšie prísne kritériá, napr. odolnosť voči žalúdočnej kyseline a soliam žlčových kyselín. Tieto pozitívne vlastnosti musia mať dané potraviny dokázateľne aj tesne pred uplynutím doby odporúčanej spotreby.
Okrem viacerých spoločností z potravinárskeho priemyslu za posledné dve desaťročia prejavili intenzívny záujem o prípravu a výrobu probiotík predovšetkým farmaceutické spoločnosti. Mnohé firmy uskutočňovali intenzívny experimentálny aj klinický výskum, účelom ktorého bol predovšetkým vývoj nových bezpečných a účinných probiotických kultúr mikroorganizmov, ktoré vo forme probiotických prípravkov, či už liekov alebo výživových doplnkov, možno využiť v klinickej praxi, na podporu prevencie a liečby lokálnych [GIT]  aj systémových ochorení.

VYUŽITIE PROBIOTÍK  NA PODPORU PREVENCIE A TERAPIE

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré po požití kolonizujú zažívací trakt človeka, úspešne v ňom prežívajú a priaznivo vplývajú na mikrobiálnu rovnováhu GIT-u. Probiotické mikroorganizmy s dokázaným benefitom na zdravie a s dobrým bezpečnostným profilom pre ľudský organizmus sa používajú na podporu prevencie a terapie rozličných chorôb u detí aj u dospelých.
Aj keď probiotiká majú široké uplatnenie, v prvom rade sa využívajú na podporu predchádzania a na podporu liečby porúch GIT-u. Ich priaznivý účinok pri hnačkých v súvislosti s užívaním antibiotík, ako aj pri vírusových gastroenteritídach, je mnohými klinickými štúdiami dobre zdokumentovaný. Probiotiká sú v týchto prípadoch často jedinou dostupnou modalitou. Medzičasom sa však publikovalo dostatočné množstvo presvedčivých vedeckých údajov na to, aby aj pri ulceróznych kolitídach, pouchitídach a  syndróme dráždivého čreva zvažovali lekári u vybraných pacientov využitie vlastností probiotík. Rozhodnutie o podpornom využití probiotík v konkrétnych prípadoch vždy závisí od klinického stavu, pacientovho záujmu a predovšetkým od skúseností a preferencie lekára  (Ciorba, 2012).

PRIAZNIVÉ ÚČINKY PROBIOTICKEJ ČREVNEJ MIKROFLÓRY NA GIT A ĎALŠIE SYSTÉMY

Už niekoľko dní po narodení sa začína u novorodencov ich GIT kolonizovať črevnou mikroflórou. Bakteriálne spektrum iniciálnej kolonizácie závisí od spôsobu pôrodu (prirodzený pôrod verzus cisársky rez) a od typu prvotnej stravy a výživy novorodenca (materské mlieko verzus náhradné dojčenské mlieko). Táto iniciálna intestinálna mikroflóra má nesporný význam k neskoršiemu osídleniu čreva u dospelých (Guarner, a iní, 2003). Probiotiká sú komenzálnou súčasťou črevnej mikroflóry (intestinálny mikrobióm), pričom GIT človeka môže osídľovať viac ako 500 bakteriálnych druhov. Podľa iných údajov osídľuje ľudský GIT  komplex dynamicky sa meniacej populácie o počte približne 500 až 1000 rôznorodých mikrobiálnych druhov. Odhaduje sa, že tieto baktérie tvoria 35 – 50 % objemu z kolonického lumenu. Medzi ne patria kmene Bacteroides, Lactobacillus, Clostridium, Fusobacterium, Bifidobacterium, Eubacterium, Peptococcus, Peptostreprococcus, Escherichia a Veillonella. Medzi bakteriálne kmene s dokázanými zdraviu prospešnými účinkami patria najmä niektoré druhy Bifidobacterium a Lactobacillus (Collado, 2009). Črevný mikrobióm môže dosahovať hmotnosť do 1 kg a počtom buniek prevyšujú baktérie počet buniek ľudského tela v pomere 10:1 (Ciorba, 2012). Priaznivých účinkov probiotickej mikroflóry na tráviaci trakt a sprostredkovane aj na celý ostatný organizmus, je niekoľko. Tak napríklad probiotiká: (A) uľahčujú trávenie; (B) produkujú živiny, predovšetkým vitamíny skupiny B, vrátane kyseliny listovej, vitamín K, ako aj mastné kyseliny s krátkym reťazcom [SCFA ]; (C) majú význam pre normálnu funkciu imunitného systému; (D) fermentáciou nutričných substrátov vytvárajú látky, ktoré pre organizmus dodávajú energiu. Črevný mikrobióm dokáže dodať až do 10% z celodennej energetickej potreby individuálneho hostiteľa. Týmto však nie sú užitočné vlastnosti probiotík pre človeka skončené. Probiotické baktérie (E) modulujú imunitné, neuromotorické a senzorické funkcie GIT-u; (F) podporujú funkciu slizničnej bariéry GIT-u, ako aj (G) ochranu voči črevným patogénom (Ciorba, 2012). Črevné mikróby dokážu meniť génovú expresiu sliznice GIT-u u cicavcov a vplývajú tak na rôzne funkcie  zažívacieho traktu. Črevné mikroorganizmy hrajú dôležitú úlohu pri konverzii niektorých orálne skonzumovaných živín (histidín, kyselina glutamová, diétna vláknina) na biologicky aktívne zlúčeniny (histamín, GABA , SCFA), ktoré ovplyvňujú zdravie hostiteľa ako aj samotnej črevnej mikroflóry (Hemarajata, a iní, 2013).

AKO VPLÝVA STRAVA A VÝŽIVA NA ČREVNÚ MIKROFLÓRU

 Pokladá sa za dostatočne vedecky preukázané, že strava a výživa dokážu účinne vplývať na črevnú mikroflóru a jej prostredníctvom aj na biochemické reakcie, ku ktorým dochádza v črevnom lumene. Z nutrientov vo výžive človeka sú to predovšetkým vitamíny, aminokyseliny a diétna vláknina, ktoré  po ich konzumácii hostiteľom dokážu črevné mikroorganizmy asimilovať a meniť na iné metabolity a biologicky aktívne látky. Niektoré z týchto v črevnom trakte novovzniknutých látok, akými sú napríklad mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), biogénne amíny (histamín), alebo ďalšie látky (sérotonín, GABA4) môžu byť biologicky aktívne a ovplyvňovať lokálny stav v GIT-e v zdraví aj pri chorobách. Vznik týchto látok v čreve má spätný vplyv na mikrobiálne zloženie GIT-u. Sú to predovšetkým nestráviteľné prebiotické sacharidy (diétna vláknina), ktorých bakteriálnou fermentáciou vznikajú v čreve SCFA (kyselina mliečna, kyselina maslová a kyselina propiónová). Tieto mastné kyseliny o.i. slúžia ako zdroj energie pre kolonocyty a zúčastňujú sa takisto na viacerých metabolických procesoch v GIT-e (Hemarajata, a iní, 2013).

VYUŽITIE PROBIOTÍK NA PODPORU PREVENCIE A LIEČBY GASTROINTESTINÁLNYCH PORÚCH

Probiotiká sa môžu používať na podporu prevencie a liečby niektorých gastrointestinálnych porúch a chorôb. K dnešnej dobe je nahromadených dostatok vedeckých údajov o opodstatnenosti zaradenia probiotík do terapeutických algoritmov. Bežnými indikáciami použitia probiotík v gastroenterológii sú nasledujúce ochorenia:
Akútne infekčné hnačky a cestovné hnačky. Účinky probiotík sa sledovali predovšetkým u detí s hroziacimi alebo už rozvinutými akútnymi infekčnými hnačkami. Výsledky publikovaných štúdií väčšinou potvrdili iba mierny účinok pri podpore prevencie akútnych infekčných hnačkových chorobách, a to vrátane cestovných hnačiek. Podstatne presvedčivejšie sú výsledky o účinku probiotík pri  podpore liečby akútnych infekčných hnačiek. Probiotiká dokázali zredukovať trvanie symptomatického obdobia a  navodiť ústup ťažkostí a skorší nástup úľavy od ťažkostí (Thomas, 2010).
Hnačky viazané na užívanie antibiotík. Hnačky viazané na užívanie antibiotík (ATB) sú pomerne časté. Podľa objektívnych údajov sa môžu vyskytovať až v 20 % prípadov pacientov užívajúcich ATB . Analýzou viac ako 3400 pacientov zo 16 klinických štúdií sa potvrdil ochranný účinok probiotík pri prevencii hnačiek asociovaných na užíva nie ATB (Johnston, 2011). Takéto priaznivé účinky sa pozorovali tak u detí, ako aj u dospelých. Najpresvedčivejší sa javil účinok pri použití L. rhamnosus GG, S. boulardi (Szajewska, 2006), ďalej pri L. reuteri L. casei, a L. acidophilus. Účinok probiotík bol závislý od podávanej dávky. V štúdii s L. casei a L. acidophilus sa potvrdilo, že pacienti s vyššou dávkou sledovaných probiotík mali nižší výskyt hnačkových komplikácií (Gao, 2010).  
Hnačky následkom radiačnej terapie. Živé kultúry Lactobacillus acidophilus v kombinácii s Bifidobacterium bifidum dokázali v klinickom skúšaní znížiť incidenciu postiradiačnej hnačky, významne zlepšiť konzistenciu stolice a zmenšiť potrebu podávania antidiarotík (Chitapanarux, 2010).
Syndróm dráždivého čreva (SDČ ). SDČ sa vyznačuje opakovanými atakmi narušenej črevnej pasáže s urgentnou a zväčša bolestivou defekáciou. Táto porucha prebieha u rôznych pacientov pod rozličným klinickým obrazom. V typickom prípade sa u postihnutých jedincov jedná o tzv. debakle, pri ktorých väčšinou v raňajších hodinách po jedle dochádza k tzv. frakcionovanej defekácii. Pri opakovanej defekácii sa vyprázdňuje postupne stále redšia stolica, v typických prípadoch za prítomnosti abdominálnych kŕčových bolestí. Pacienti so SDČ tvoria viac ako 50% spomedzi funkčných črevných porúch. Etiopatogenéza SDČ nie je dodnes presne známa. Výsledky viacerých štúdií však pri porovnaní s bežnou zdravou populáciou zistili u pacientov so SDČ zmeny v črevnej mikroflóre. Neprekvapuje preto, že sa záujem mnohých autorov obrátil na zisťovanie vlypvu probiotík pri SDČ. Meta-analýza randomizovaných kontrolovaných štúdií potvrdila priaznivý účinok viacerých probiotických kmeňov a druhov na niektoré nepríjemné príznaky u pacientov so SDČ. Sledované probiotiká dokázali predovšetkým účinne zmenšiť bolesti u pacientov. Niektoré štúdie však potvrdili aj priaznivý efekt na nafukovanie a konzistenciu stolice. Tieto priaznivé účinky boli významne (Whorwell, 2006) lepšie pri použití probiotík, než pri použití placeba (O´Mahony, 2006),  (Whorwell, 2006).
Nešpecifické zápaly čreva (IBD ). Etiológia nešpecifických idiopatických črevných zápalov nie je takisto zatiaľ jednoznačne známa. Pri Crohnovej chorobe (CD)  sa zistili poruchy vrodenej imunity voči komenzálnej intestinálnej bakteriálnej mikroflóre. Aj keď sa črevným baktériám pri patogenéze ulceróznej kolitídy (UC)  pripisuje menší význam než pri MC, klinické skúsenosti potvrdzujú lepší účinok probiotík práve pri UC. Pri CD sa významné zlepšenie klinických príznakov, resp. jednoznačné pozitívne účinky probiotík nepotvrdili. Naproti tomu pri liečbe UC sa použitie probiotík ukázalo byť užitočné vo viacerých situáciách. Viacero štúdií porovnávalo účinok probiotík, orálnych prípravkov mesalazínu a placeba pri indukcii a/alebo udržaní remisie pri UC. Súhrn doterajších klinických údajov poukazuje na mierny priaznivý účinok probiotík pri indukcii a udržaní remisie, porovnateľný s prípravkami mesalazínu. Sledované probiotiká mali pozitívny efekt predovšetkým na klinické príznaky, menej na endoskopické skóre pri UC. Vybrané probiotiká možno v týchto indikáciách použiť aj ako podporu pri liečbe mesalazínom (Tursi, 2010), (Ciorba, 2012).
Chronické pečeňové poruchy / hepatálna encefalopatia. Probiotiká (lactobacillus acidophilus)  spolu s laktulózou (prebiotikum) a s antibiotikami dokázali v klinických štúdiách znížiť aktivitu bakteriálnych ureáz, a prispieť tak k zníženiu hladiny amoniaku a k zlepšeniu prejavov hepatálnej encefalopatie. Úloha probiotík pri liečbe hepatálnej encefalopatie je predmetom kontinuálneho klinického skúšania.

ZÁVER
Analýza viacerých klinických štúdií potvrdila mierne pozitívne účinky probiotík pri liečbe niektorých GIT ochorení. Výsledky doterajších výskumov oprávňujú v indikovaných prípadoch použitie probiotík na podporu konvečnej terapie. Pri rozhodovaní o použití probiotík je dôležité zamerať sa na kvalitné a klinicky odskúšané bakteriálne kmene. Využitie podpornej úlohy probiotík pri prevencii a liečbe GIT porúch je predmetom ďalšieho klinického skúmania.

KONTAKT NA AUTOROV
MUDr. Peter Minárik, PhD.
Ľubovníková 59, 841 07 Bratislava
Tel: 0903 437 888
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. 


Peter Minárik1, Daniela Mináriková2
1Gastroenterologické oddelenie, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava
1ONLIFE – Centrum zdravia a výživy, Bratislava
2KORF, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava


ZOZNAM CITOVANEJ LITERATÚRY
Ashwell, M. 2002. Concepts of functional foods. s.l. : In: ILSI Europe, ILSI Press, 2002. s. 4 - 5.
Bischoff, SC. a Kochling, K. 2012. Pro- und Präbiotika. In: Aktuel Ernährungsmed. 2012, Zv. 37, s. 287 - 306 .
Ciorba, MA. 2012. A Gastroenterologist´s Guide to Probiotics. In: Clin Gastroenterol Hepatol. 2012, Zv. 10, 9, s. 960 - 968 .
Collado, MC, a kol. 2009. The Impact of Probiotic on Gut Health. In: Current Drug Metabolism. 2009, Zv. 10, s. 68 - 78 .
Ebringer, L. 2006. Probiotické potraviny na Slovensku. [aut. knihy] Kuchta, M. a kol. . In: Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne. s.l. : Bonus, s.r.o., 2006, s. 23 - 26 .
Fairclough, AC. 2009. Food Innovation Project. Investigation of a novel delivery system for probiotics. In: Sheffield Hallam University. 2009, s. 1 - 28 .
Gao, XW, a kol. 2010. Dose-response efficacy of a proprietary probiotic formula of Lactobacillus acidophilus CL 1285 and Lactobacillus case LBC80R for antibiotic-associated diarrhea and Clostridium difficile-associated diarrhea prophylaxis in adult patients. In: Am J Gastroenterol. 2010, Zv. 105, s. 1636 - 1641 .
Guarner, F a Malagelada, J-R. 2003. Gut flora in health and disease. In: Lancet. 2003, Zv. 361, s. 512 - 519 .
Hemarajata, P a Versalovic, J. 2013. Effects of probiotics on gut microbiota: mechanisms of intestinal immunomodulation and neuromodulation. In: The Adv Gastroenterol. 2013, Zv. 6, 1, s. 39 - 51 .
Chitapanarux, I, a kol. 2010. Randomized controlled trial of live lactobacillus acidophilus plus bifidobacterium bifidum in prophylaxis of diarrhea during radiotherapy in cervical cancer patients. In: Radiation Oncology. 2010, Zv. 31, 5, s. 1 - 6.
Johnston, BC, a kol. 2011. Probiotics for the prevention of pediatric antibiotic-associated diarrhea. In: Cochrane Database Syst Rev. 2011, Zv. 11, CD004827.
Lata, J, a kol. 2011. Probiotics in hepatology. In: World J Gastroenterol. 2011, Zv. 17, s. 2890 - 2896.
O´Mahony, L, a kol. 2005. Lactobacillus and bifidobacterium in irritable bowel syndrome: symptom responses and relationship to cytokine profiles. In: Gastroenterology. 2005, Zv. 128, s. 541 - 551 .
Parvez, S, a kol. 2006. Probiotics and their fermented food products are beneficial for health. In: J Applied Microbiol. 2006, Zv. 100, s. 1171 - 1185 .
Szajewska, H, a kol. 2006. Probiotics in the prevention of antibiotic-associated diarrhea in children: a meta-analysis of randomized controlled trials. In: J Pediatr. 2006, Zv. 149, s. 367 - 372 .
Thomas, DW, a kol. 2010. Probiotics and prebiotics in pediatrics. In: Pediatrics. 2010, Zv. 126, s. 1217 - 1231.
Tursi, A, a kol. 2010. Treatment of relapsing mild-to-moderate ulcerative colitis with the probiotic VSL#3 as adjunctive to a standard pharmaceutical treatment: a double-blind, randomized, placebo-controlled study. In: Am J Gastroenterol Hepatol. 2010, Zv. 105, s. 2218 - 2227.
Whorwell, PJ, a kol. 2006. Efficacy of an encapsulated probiotic Bifidobacterium infantis 35624 in women with irritable bowel syndrome. In: Am J Gastroenterol. 2006, Zv. 101, s. 1581 - 1590 .

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com