Rozličné výskumy prinášajú informácie o tom, aké typy osobnosti nesú v sebe riziko civilizačných ochorení. Naša osobnosť priamo súvisí s tým, aký životný štýl a životné tempo volíme a ako sa staviame k zdravotným problémom. Na základe skúseností s pacientmi vidím často pacientov problém v jeho prežívaní a mienke, ktorú o svojej chorobe prijal. Či už ide o kardiovaskulárne, onkologické alebo ďalšie ochorenia, je potrebné, aby pacient zaujal aktívny postoj k svojmu zdraviu a využíval také stratégie, ktoré mu pomáhajú zmierniť ťažkosti, ktoré choroba prináša.

Aktívny postoj k ochoreniu znamená, že pacient hľadá informácie o tom, čo mu môže pomôcť, zdravo sa stravuje, dopraje si adekvátny pohyb, chodí na preventívne prehliadky. Chorobu prijal, ale verí, že s ňou dokáže fungovať a naučí sa s ňou žiť. Uzatvorí s chorobou akúsi kamarátsku dohodu, aby spolu vychádzali. Má reálne očakávania od života a jeho myslenie je sústredené aj na iné životné úlohy, ako len na rolu pacienta.

Podľa princípu kognitívno-behaviorálnej terapie takýto pacient myslí reálne (teda nie katastroficky, ani nepopiera realitu, čo by bol druhý extrém) a koná tak, aby zmiernil symptómy liečby (strava, pohyb, záujmy). Takýto postoj má pozitívny vplyv na jeho prežívanie. K problémom sa stavia aktívne. Lekári a zdravotnícki pracovníci by mali o takýchto vzorových pacientoch hovoriť a potom je už na samotnom pacientovi, akú cestu si zvolí.

Zvládanie stresu a copingové štýly

Podľa Kondáša (2002) rozlišujeme tieto základné copingové štýly:

Konfrontačný štýl. Sústreďuje sa na aktívne riešenie problému, za ktorý človek preberá zodpovednosť. Preto zváži a použije zdroje proti stresoru alebo urobí operatívne kroky, pomocou ktorých sa problém vyrieši (vychádza z kognitívne begaviorálnej terapie). Odkladanie problému problém nerieši, iba ho zhoršuje.

Katarktický štýl s verbálno-emočnou ventiláciou problému alebo krízy. Človek sa zdôverí niekomu blízkemu a vedome prejaví vzniknuté obavy, emócie, verbalizuje psychotraumatickú životnú udalosť. Často sa stáva, že pacient príde k psychológovi a po prvom sedení sa pri odchode cíti lepšie.

Hľadanie sociálnej podpory vo forme porozumenia, citovej opory blízkych ľudí, ktorí chorému pomôžu alebo aspoň držia palce, starajú sa o neho, poradia mu, ponúknu útechu. Najčastejšie to bývajú rodinní príslušníci. Ak pacient takéto porozumenie nenachádza v rodine, je potrebné hľadať zdroje u priateľov, kolegov. Psychoterapia môže byť veľmi užitočná aj ako sociálna podpora.

Kognitívna reštrukturalizácia. Prehodnotenie stresovej situácie ako novej životnej skúsenosti, možnosť zvýšiť odolnosť voči stresu na báze novej skúsenosti. V každej negatívnej udalosti sa dá nájsť niečo pozitívne, môžeme sa pýtať: Prečo sa mi to stalo? Čo mám zmeniť vo svojom živote?. V psychológii existuje pojem posttraumatický rozvoj, ktorý hovorí o pozitívnych zmenách osobnosti človeka, ktorý prežil životné traumy. Tieto zmeny sa týkajú aj pozitívnych zmien vo vzťahoch, v pochopení života, v duchovnej oblasti.

PhDr. Andrea KRIŽANOVÁ, psychologička linky pomoci Ligy proti rakovine

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com