Existuje v rozvinutej spoločnosti, ktorá bojuje s pandémiou nadváhy a obezity, aj problém podvýživy? Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, podvýživa sa u nás i vo všetkých civilizovaných krajinách skutočne vyskytuje a je medicínskym problémom, ktorý treba včas riešiť.

Podvýživa (malnutrícia) je abnormálny stav výživy a abnormálne zloženie tela, ktoré vzniká pri dlhodobom nedostatku v príjme energie a živín. Vestník MZ SR (2009) ju definuje ako „nutričný stav podmienený nerovnováhou prijatej výživy s nutričnými potrebami organizmu. Malnutrícia vzniká pri zníženom prívode energetických a stavebných substrátov oproti výdaju“. Ide o znížený stav výživy s poklesom telesnej hmotnosti o 5 % za mesiac alebo o 10 % za 6 mesiacov, resp. BMI < 18.

Podvýžive spojenej s očividnou abnormálnou stratou telesnej hmotnosti sa odborne hovorí marantický typ podvýživy (marazmus). Je spôsobená nedostatočným prísunom energie potravou z oblasti všetkých základných živín, teda okrem sacharidov a tukov aj bielkovín. Ťažšie formy sa vyznačujú nápadným vychudnutím, kachexiou. V krvi kachektických osôb pritom zväčša cirkuluje dostatok plazmatických bielkovín (albumínov). Sú aj také typy podvýživy, pri ktorých podvyživený človek vyzerá dobre živený, pretože k žiadnemu nápadnému úbytku telesnej hmotnosti nedošlo. Stáva sa to vtedy, keď má človek v potrave dlhodobo nedostatok bielkovín, no relatívne dosť sacharidov a tukov. Je to proteínová alebo bielkovinová podvýživa (kwashiorkor). Dochádza k nej spravidla pri stavoch spojených s náhlym alebo dlhodobým nadhraničným stresom spojeným s hladovaním (ťažké úrazy, operácie, zápaly alebo infekčné choroby). Organizmus čerpá zásoby vlastných telesných bielkovín, a to zo svalov, z útrob i krvi. Svaly sa stenčujú, atrofujú, no zásoby tuku sa neznižujú. Navyše pri nedostatku krvných bielkovín organizmus zadržiava vodu v tele, vznikajú opuchy a telesná hmotnosť skôr stúpa, ako klesá.

Podvýživou sú ohrození predovšetkým dlhodobo hospitalizovaní pacienti s ťažšími ochoreniami srdca, ciev, mozgu, tráviacich orgánov, obličiek a onkologickí pacienti s pokročilými formami zhubných nádorov. Častá je podvýživa u geriatrických pacientov a v pokročilých fázach demencie (Alzheimerova choroba), keď sa pomerne často vyvíja nechutenstvo až odpor k jedlu a celkový nezáujem o potravu a tekutiny. Ťažká podvýživa sa však môže vyvinúť aj u mladých dievčat a žien posadnutých chorobnou túžbou byť štíhle, ktoré stratili schopnosť reálne posudzovať vlastné telo. Aj pri hmotnosti 40 kg a výške 160 cm si pripadajú „tučné“ a chcú ďalej chudnúť. Reč je o mentálnej anorexii. Bez adekvátnej psychiatrickej liečby a konzekventnej nutričnej podpory im hrozí extrémna kachexia a výnimočne aj smrť.

Nutričná intervencia pri podvýžive patrí do rúk zdravotníkov. Najprv zhodnotia stav výživy postihnutého človeka. Na to slúžia protokoly a dotazníky sledovania nutričného stavu. Treba zistiť príčinu, ktorá viedla k podvýžive, a posúdiť, či pacient dostatočne prijíma potravu cez ústa. Zisťuje sa aj to, či sa živiny dostatočne vstrebávajú z tenkého čreva alebo či nedochádza k ich nadmerným stratám. Sleduje sa hmotnosť a BMI pacienta i stav zásob jednotlivých živín (bielkoviny, tuky, vápnik, železo, vitamín B12 ai.). Nakoniec sa vypracuje individuálny („výkrmný“)  plán výživy.

Výživná diéta sa kombinuje so špeciálnymi nutričnými kokteilami. Vyrábajú sa v štandardnom zložení: 100 ml spravidla obsahuje 150 kcal/630 kJ energie, 6 g bielkovín, 18 –19 g sacharidov a 5 – 6 g tuku. Obsah aminokyselín (základné zložky bielkovín) i mastných kyselín (základné zložky tuku) sa kryje s legislatívnymi požiadavkami, ktoré sledujú vyvážený príjem všetkých zložiek výživy. Okrem hlavných živín obsahujú vitamíny a minerálne a stopové látky pokrývajúce dennú potrebu dospelého človeka. Niektoré produkty sú obohatené o rastlinnú vlákninu, iné o omega-3-mastné kyseliny z rybieho tuku, ktoré priaznivo vplývajú na metabolizmus a reštitúciu výživy. Vyrábajú sa s príchuťami (vanilka, káva, čokoláda, ovocie) a v neutrálnych a jogurtových verziách, ktoré sa pridávajú do jedál (omáčok, prívarkov), aby zvýšili ich nutričnú hodnotu. Nutričné nápoje sú určené na pomalé popíjanie, tzv. sipping. Vzhľadom na ich významný sýtiaci účinok sa nemajú podávať pred jedlom, ale vždy až po ňom (po raňajkách alebo po obede); ideálne ako súčasť desiaty alebo olovrantu. Tekuté výživy dostať v lekárňach aj bez receptu, vtedy si ich každý hradí sám. V indikovaných prípadoch (sú presne vymedzené kategorizáciou diétnych prípravkov) ich môže predpísať lekár a z väčšej časti ich uhrádza zdravotná poisťovňa. Pred ich používaním odporúčam vždy sa poradiť s ošetrujúcim lekárom.

Keď perorálny (cez ústa) príjem potravy a nutričných nápojov nevedie k dostatočnému nárastu telesnej hmotnosti a zlepšeniu nutričných parametrov, podávajú sa nutričné prípravky priamo do žalúdka alebo čreva. Robí sa to zväčša sondami zavedenými cez ústa alebo nos do žalúdka, prípadne do tenkého čreva. Podávanie výživy priamo do žily (parenterálna výživa) je poslednou možnosťou, ako podporiť výživu malnutričných pacientov. Tieto metódy patria do nemocníc a výhradne do rúk lekárov – špecialistov (ARO, JIS, nutričné jednotky ap.).

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com