MLIEKO je jedna z tých potravín, s ktorou sa spája snáď najviac kontroverzných názorov a hojne šírených mýtov – v súčasnosti predovšetkým na internete. A s mliekom sú tesne späté aj ďalšie potraviny vyrobené z mlieka – mliečne výrobky. Zástancov a takisto odporcov pitia mlieka nájdete veľa. Z pozorovania a mojej každodennej praxe sa mi zdá, že tých, ktorí mlieko zatracujú (aspoň verbálne), akosi pribúda.

Z jednej internetovej stránky som si stiahol rozsiahly článok s názvom „Kravské mlieko je ideálnou potravinou – pre teľatá“. Hneď v druhom odseku prináša veľmi závažné tvrdenia: Najnovšie výskumy potvrdzujú, že konzumácia kravského mlieka vedie k nedostatku železa a chudokrvnosti, spôsobuje rôzne druhy alergií, hnačku, ochorenia srdca, koliku, kŕče, gastrointestinálne krvácanie, zápaly dutín, kožné vyrážky, akné, zvýšenú frekvenciu prechladnutí, artritídu, cukrovku, ušné infekcie, osteoporózu, astmu, autoimunitné ochorenia a ďalšie. Niektoré výskumy dokonca linkujú spotrebu mlieka k rakovine pľúc, roztrúsenej skleróze a malígnemu lymfómu ne-Hodgkinovho typu.

Ďalším veľmi často šíreným mýtom o mlieku je laikmi šírená téza o univerzálnom jave „zahlieňovania“ mliekom. Podobných negatívnych článkov o mlieku je na internete veľa. Navyše sa šíria aj na rozličných školeniach o výžive a doplnkoch výživy, určených pre širokú verejnosť. Je pochopiteľné, že takéto texty a prednášky pôsobia najmä na citlivejších ľudí, ktorí sa obávajú o svoje zdravie, veľmi sugestívne a mnohí úplne prestávajú piť mlieko, niektorí nekonzumujú už ani syry a jogurty. V uvedenom odstrašujúcom texte sa píše dokonca to, že konzumácia kravského mlieka spôsobuje rakovinu pľúc a lymfóm. V nasledujúcich riadkoch preto prinášame niekoľko faktov o mlieku a mliečnych výrobkoch a o ich vzťahu k rakovine. Tieto fakty čerpáme výlučne z odborných zdrojov, vedeckých správ a odporúčaní svetových organizácií zameraných na vedu a výskum. Pri viacerých citáciách uvedieme aj ich zdroj. Každý, kto má záujem o detailnejšie informácie na túto tému, ako aj o ďalšiu nutričnú a onkopreventívnu problematiku, môže si informácie, voľne dostupné na internete, ľahko vyhľadať.

TROCHU Z HISTÓRIE I SÚČASNOSTI

Podľa literárnych údajov sa až do konca 19. storočia mlieko od zvierat používalo takmer výlučne pre dojčatá ako náhrada za materské mlieko. Dospelí pili mlieko iba výnimočne alebo len v malých množstvách. V tých populáciách, kde sa chovali zvieratá, ktoré dávali mlieko, sa konzumovali skôr iné mliečne výrobky ako mlieko samotné. Až začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom rozličných faktorov začalo v USA aj Európe používať kravské mlieko. Umožnili to najmä intenzívne priemyselné spôsoby chovu kráv a následná výroba mlieka. V 20. storočí sa mlieko stalo jednou zo základných potravín určených predovšetkým pre deti. Masovej konzumácii mlieka pomohol aj vývoj vhodných foriem chladenia a skladovania mlieka (chladničky), ako i nových foriem vysokého tepelného ošetrenia a následného schladenia mlieka (UHT = Ultra Heat Treatment), čím sa významne predĺži jeho trvanlivosť.

Dnes je konzumácia mlieka a mliečnych potravín (ďalej „mliečnych výrobkov“) vo svete veľmi odlišná. Podľa údajov OSN (FAO, OSN, FAOSTAT, 2006) sa mlieko a mliečne výrobky na celkovom príjme energie zo stravy a výživy podieľajú v priemere 5 %. Lenže zatiaľ čo v USA a v niektorých krajinách Európy to predstavuje 10 – 15 %, v mnohých krajinách Afriky a Ázie je to iba 0,5 %. Z týchto údajov, ako aj z historických faktov vidieť, že mlieko a mliečne výrobky nie sú nevyhnutné pre ľudskú výživu a dajú sa nahradiť inými potravinovými zdrojmi. To však automaticky neznamená, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov neprináša pre väčšinu ľudí (s výnimkou jedincov, ktorí trpia na rôzne formy neznášanlivosti laktózy a/alebo bielkovín mlieka) nutričné benefity.

ZLOŽENIE MLIEKA A MLIEČNYCH VÝROBKOV

Mlieko obsahuje všetky tri základné živiny, t. j. bielkoviny (albumín, globulín, kazeín), sacharidy (laktóza) aj tuky. Tuky dodávajú plnotučnému mlieku približne polovicu celkovej energie. Zloženie mastných kyselín (MK) v mliečnom tuku je zo zdravotného hľadiska nevýhodné, pretože 2/3 mliečneho tuku MK tvoria nasýtené MK (SFA). Esenciálne viacnenasýtené MK netvoria ani 4 % z mliečneho tuku. Preto mliečny tuk rozhodne nie je tou zložkou mlieka a mliečnych výrobkov, ktorú by sme mali vo výžive preferovať. Toto, pochopiteľne, neradi počúvajú všetci milovníci masla, smotany a tučných smotanových syrov. Ako dobre vieme, mliečny tuk väčšine konzumentov fantasticky chutí. S týmto rozporom však nič nenarobíme. Všetky mienkotvorné odborné medicínske spoločnosti odporúčajú konzumáciu nízkotučných mliečnych výrobkov. Podľa potravinárskych noriem obsahuje mlieko 3,5 % tuku (plnotučné), 1,5 % tuku (polotučné) alebo 0,5 % tuku (nízkotučné, odstredené). V niektorých krajinách existuje aj mlieko úplne zbavené tuku (0 % – odtučnené).


VÁPNIK V MLIEKU A MLIEČNE VÝROBKY
 
V mlieku a mliečnych výrobkov sa okrem troch základných živín nachádzajú aj niektoré vitamíny a minerálne látky. Nutrične najdôležitejším a v najväčšom množstve zastúpeným minerálom v mlieku je vápnik (kalcium). Význam vápnika pre stavbu kostí netreba zvlášť zdôrazňovať – je všeobecne známy. Menej známym je však fakt, že vápnik hrá osobitnú úlohu pri rizikách i prevencii rakovinových ochorení. Je to preto, lebo vápnik okrem kostného metabolizmu a nervovej, ako aj svalovej činnosti má význam i pri kontrole zrenia a rozmnožovania buniek. Metabolizmus vápnika je pod kontrolou viacerých činiteľov, predovšetkým vitamínu D. Logicky preto aj vitamín D hrá úlohu pri nádorovej prevencii. U ľudí, ktorí pravidelne konzumujú mlieko a mliečne výrobky, sú tieto potraviny najväčším zdrojom vápnika. Vápnik sa nachádza i v rastlinných potravinách (listová zelenina, orechy, strukoviny), z ktorých sa väčšinou – v porovnaní s mliekom – ťažšie vstrebáva z tenkého čreva do krvi (napr. špenát). Ďalšími živočíšnymi zdrojmi vápnika sú drobné ryby, pokiaľ sa konzumujú s kosťami (sardinky), alebo mäso (najmä pri kostiach). Podľa viacerých publikovaných experimentálnych štúdií sa vápnik z niektorých druhov zeleniny s nízkym obsahom oxalátov (šťaveľanov, solí kyseliny šťaveľovej) vstrebáva obdobne, ba dokonca lepšie než vápnik z mlieka (napr. kel alebo brokolica).

VITAMÍNY V MLIEKU A MLIEČNE VÝROBKY

Vitamíny rozpustné vo vode. Mlieko obsahuje vitamíny skupiny B, ktoré sú rozpustné vo vode, predovšetkým vitamín B12, ďalej v menšom množstve aj vitamíny B1 (tiamín) a B2 (riboflavín), B6 (pyridoxín), niacín alebo kyselinu listovú, ale i vitamín C.

Vitamíny rozpustné v tuku. V mlieku sa nachádza iba malé množstvo vitamínu D, ďalej vitamínu E a vitamínu K. Obsah v tuku rozpustných vitamínov závisí od obsahu tuku v mlieku a mliečnych výrobkov. Nízkotučné mlieko a mliečne výrobky obsahujú iba symbolické množstvo týchto vitamínov.
    
Živiny    Jednotka     Kravské    Kozie    Ovčie    Byvolie
Voda    g    87.8    88.9    83.0    81.1
Bielkoviny    g    3.2    3.1    5.4    4.5
Tuky    g    3.9    3.5    6.0    8.0
Sacharidy    g    4.8    4.4    5.1    4.9
Energia    kcal    66    60    95    110
Energia    kJ    275    253    396    463
Cukry (laktóza)    g    4.8    4.4    5.1    4.9
Cholesterol    mg    14    10    11    8
Kalcium    mg    120    100    170    195
Nasýtené MK     g    2.4    2.3    3.8    4.2
Mononenasýtené MK    g    1.1    0.8    1.5    1.7
Polynenasýtené MK    g    0.1    0.1    0.3    0.2

MLIEKO, MLIEČNE VÝROBKY A RAKOVINA

Mlieko a mliečne výrobky majú v rôznych tkanivách a orgánoch rozličný vplyv na riziko rakoviny (zdroj: WORLD CANCER RESEARCH FUND/AMERICAN INSTITUTE FOR CANCER RESEARCH 2007). Pre úplnú presnosť uvádzame doslovnú citáciu o mlieku a mliečnych výrobkoch vo vzťahu k prevencii a riziku rakoviny: „Mlieko pravdepodobne chráni pred rakovinou hrubého čreva a konečníka (KRK). Existujú obmedzené dôkazy o tom, že mlieko chráni pred rakovinou močového mechúra. Existujú však aj obmedzené dôkazy o tom, že syry môžu byť príčinou KRK. Strava bohatá na vápnik je pravdepodobne príčinou rakoviny prostaty. Zatiaľ však existujú iba obmedzené dôkazy (podozrenie) o tom, že vysoká konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov je príčinou rakoviny prostaty. Najsilnejšie dôkazy, ktoré sú na úrovni „presvedčivé“ alebo „pravdepodobné“, ukazujú, že mlieko pravdepodobne chráni hrubé črevo a konečník pred rakovinou a že strava bohatá na vápnik je pravdepodobne príčinou rakoviny prostaty.“

V odporúčaniach pre výživu a prevenciu rakoviny ACS (AMERICAN CANCER SOCIETY 2006) sa uvádza, že výsledky niekoľkých štúdií naznačujú, že strava bohatá na vápnik môže pomôcť znížiť riziko KRK a že výživové doplnky s obsahom vápnika mierne znižujú tvorbu adenómov (polypov) hrubého čreva a konečníka. Zároveň sú však aj dôkazy o tom, že konzumácia veľkého množstva vápnika, predovšetkým vo forme výživových doplnkov, sa spája s vyšším rizikom rakoviny prostaty, a to najmä s jej agresívnymi formami. S ohľadom na to sa odporúča, aby muži aj ženy prijímali iba všeobecne odporúčané denné množstvá vápnika, a to predovšetkým z bežných potravinových zdrojov. Odporúčaný príjem vápnika je 1000 mg/deň pre dospelé osoby vo veku 19 – 50 rokov a 1200 mg pre osoby staršie ako 50 rokov. Mliečne výrobky sú výborným zdrojom vápnika, takisto aj niektoré druhy listovej zeleniny. Ľudia, ktorí prijímajú vápnik najmä z mliečnych výrobkov, by si mali vyberať nízkotučné druhy, aby tak znižovali príjem nasýtených MK (SFA).

K dispozícii je stále viac dôkazov z výsledkov epidemiologických štúdií, ktoré sledovali veľké skupiny ľudí, že vitamín D vie pomôcť pri prevencii niektorých druhov rakoviny vrátane hrubého čreva, prostaty a prsníka. Vitamín D vieme získať expozíciou slnečným lúčom, ako aj z potravín obohatených o vápnik, napr. mlieko alebo cereálie, alebo z doplnkov výživy. Podľa odporúčaní ACS je v súčasnosti odporúčaný príjem vitamínu D nedostatočný (200 – 600 IU za deň) a nemusí spĺňať potreby príjmu najmä pre osoby s nedostatočným pobytom na slnku, pre starších ľudí, pre osoby tmavšej pleti, príp. pre dojčatá kŕmené výlučne materským mliekom. Podľa expertov ACS budú potrebné ďalšie štúdie o optimálnych dávkach denného príjmu vitamínu D vo vzťahu k zníženiu rizika rakoviny. Zatiaľ sa odporúča denný príjem od 200 do 2000 IU za deň v závislosti od veku a ďalších faktorov. Kvôli zdravotným rizikám spojeným so slnečným UV žiarením sa v pokynoch ACS odporúča, aby sa expozícia slnečným lúčom obmedzovala na kratšie časové úseky v kombinácii s vyváženou stravou, ako aj s doplnkami vápnika, napr. vo forme obohatených (fortifikovaných) potravín.

Poznámka: Aj na základe databázy nutričných analýz celodenného stravovania našich pacientov môžeme potvrdiť, že i u nás je príjem vitamínu D nedostatočný a zaostáva za všeobecným odporúčaním.

rBGH - REKOMBINANT BOVINE GROWTH HORMONE / REKOMBINANTNÝ HOVÄDZÍ RASTOVÝ HORMÓN

Tento syntetický rastový hormón sa pridával do krmiva kravám – dojniciam za účelom zvýšenia produkcie mlieka. V USA používanie tejto prídavnej látky schválil FDA (Food and Drug Authority v USA) v roku 1993 a odvtedy sa používa v medziach povolených noriem. Používanie tohto rastového hormónu (rBGH) však nie je povolené v krajinách EÚ ani v Kanade.

Ľudský rastový hormón (somatotropín, somatotropný hormón, STH, anglická skratka HGH) je prirodzená látka, ktorá sa tvorí v hypofýze mozgu a podporuje rast a delenie buniek. Hovädzí rastový hormón (hovädzí somatotropín, anglická skratka BGH) je obdobnou látkou u hovädzieho dobytka. Rekombinantný hovädzí rastový hormón (anglická skratka rBGH) má presné alebo veľmi podobné zloženie ako „pravý“ BGH, ibaže ho umelo vyprodukujú baktérie pomocou génovej manipulácie. Pravý aj umelý (rekombinantný) BGH stimulujú vyššiu produkcia mlieka u kráv a navyše u nich spôsobujú aj zvýšenú tvorbu iného rastové hormónu, tzv. IGF-1 (Insulin-like growth factor; slovenský preklad: rastový faktor podobný inzulínu). IGF-1 podporuje rast a množenie buniek (a to zdravých aj nádorových). Preto vedci skúmali, či konzumácia mlieka, ktoré sa získalo od kráv, ktoré dostávali BGH, zvyšuje u človeka hladiny vlastného IGF-1 v krvi a či môže pitie takého mlieka pôsobiť nepriaznivo na ľudské zdravie a zvyšovať riziko rakoviny (tento rastový hormón sa, pochopiteľne, tvorí aj u človeka). Podľa dostupných záverov ACS (American Cancer Society – Americká onkologická spoločnosť) v súčasnosti nie je zrejmé, že by pitie mlieka od kráv, ktoré dostávali alebo nedostávali rekombinantný rastový hormón rBGH, zvyšovalo u človeka hladinu IGF-1 v krvi do tej miery, že by to mohlo predstavovať problém vo vzťahu k riziku rakoviny alebo iných chorôb. Vedecké hodnotenie doterajších dôkazov zhrnula ACS do nasledujúcich bodov:

•    Ani prírodný, ani syntetický hovädzí rastový hormón BGH nepôsobí na receptory pre rastový hormón u človeka.
•    Koncentrácie IGF-1 sú o niečo vyššie v mlieku kráv, ktoré dostávali rBGH, ako u kráv, ktorým rastový hormón nepodávali.
•    IGF-1 v mlieku sa nedá denaturovať (inaktivovať) pasterizáciou. Nateraz nie je jasné, do akej miery sa IGF-1 obsiahnutý v mlieku vstrebáva u človeka zo zažívacieho traktu do krvi.
•    Pred schválením používania rBGH v roku 1993 experti FDA vypočítali, že aj pri veľmi veľkej (a dosť nepravdepodobnej) dennej konzumácii 1,5 litra mlieka denne u detí a pri kompletnom vstrebaní všetkého rastového hormónu IGF-1, ktoré je v mlieku, z čreva do krvi, by sa denná produkcia IGF-1 u týchto detí zvýšila podstatne menej ako o 1 %.

ACS preto v súčasnosti nevydáva formálne stanovisko k používaniu rastového hormónu u kráv (ani negatívne, ani pozitívne), ale sleduje ďalší vývoj vedeckého výskumu tohto problému. V USA je zatiaľ použitie rBGH stále povolené, ale záujem o takéto mlieko spontánne klesá zo strany obchodných reťazcov aj samotných konzumentov. Pri prieskume v roku 2007 sa zistilo, že iba jednej z piatich dojených kráv (17 %) sa podával rBGH. V krajinách EÚ, a teda aj na Slovensku, je používanie uvedeného rastového hormónu zakázané.

V českej odbornej literatúre som sa o mlieku vo vzťahu k prevencii rakoviny dočítal, že „zatiaľ chýbajú spoľahlivé výsledky z opakovaných rozsiahlych epidemiologických štúdií a predbežné výsledky hovoria o protektívnom pôsobení vápnika a vitamínu D. Na druhej strane vysoká konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov vedie k aktivácii IGF-1, čo je potenciálny mitogén, a teda aj potenciálny rizikový faktor. Vzájomné súvislosti nie sú zatiaľ jasné“ (In: Klinická dietologie, 2008).

Ďalší českí autori v článku o úlohe výživy pri prevencii nádorových chorôb uvádzajú: „Vplyvu mlieka a mliečnych výrobkov sa zatiaľ venovalo relatívne menej výskumného záujmu. Doterajšie výsledky hovoria o možnom zvýšení rizika pre nádory prostaty a obličiek pri vysokej konzumácii mlieka. Tieto údaje však nie sú dôvodom na špecifické odporúčania, a teda platia všeobecné diétne odporúčania, resp. odporúčania vo vzťahu ku kardiovaskulárnym chorobám, ktoré preferujú nízkotučné mlieko a mliečne výrobky“ (Výživové faktory v prevenci nádorových onemocnění. In: Onkologická rizika, 2001).

ODPORCOVIA MLIEKA

Existujú, samozrejme, aj konzekventní odporcovia pitia mlieka a konzumácie mliečnych výrobkov. Uvediem aspoň jeden zdroj, a to známu knihu Čínska štúdia autorov Campbell T. C. a Campbell T. M. (2006), ktorá vyšla aj českom preklade. Autori v uvedenej rozsiahlej publikácii vyslovujú pochybnosti o pozitívnej úlohe stravy s vysokým obsahom vápnika (a teda aj stravy s vyšším podielom mlieka a mliečnych výrobkov) pri prevencii rakoviny hrubého čreva a konečníka (KRK). Uvádzajú napríklad fakt, že „na čínskom vidieku, kde sa konzumuje iba veľmi málo vápnika a ešte menej mliečnych výrobkov, nie je miera výskytu KRK vyššia“. Títo autori ďalej poukazujú aj na zdravotné riziká konzumácie živočíšnych bielkovín, ktoré potláčajú tvorbu tzv. superaktivovaného vitamínu D. Veľké množstvo vápnika v mlieku a mliečnych výrobkoch dodatočne tlmí produkciu tohto „superaktivovaného“ vitamínu D. Trvalé zníženie koncentrácie tejto formy vitamínu D podľa autorov Čínskej štúdie „vytvára vhodné prostredie pre vznik mnohých druhov rakoviny, autoimúnnych chorôb, osteoporózy a ďalších ochorení“. Citujúc výsledky ďalších prác, autori dospeli k názoru, že konzumácia živočíšnych potravín (mäso, mlieko, mliečne výrobky) zvyšuje v ľudskom tele tvorbu už spomínaného rastového faktora podobného inzulínu (IGF-1). Autori odporúčajú podstatnú zmenu stravovacieho modelu a svoje odporúčania zhrňujú do ôsmich zásad. Okrem iného sú proti konzumácii živočíšnych potravín (vrátane mlieka a mliečnych výrobkov) a, naopak, silne sa zasadzujú za rastlinnú výživu.

ČO DODAŤ NA ZÁVER

Mlieko a mliečne výrobky nie sú esenciálne a nevyhnutné pre ľudskú výživu, čo dokazujú jednak fakty z histórie, jednak absencia pitia mlieka v rôznych kútoch sveta v súčasnosti. Na druhej strane väčšina mienkotvorných kapacít a oficiálne odborné lekárske spoločnosti podporujú primeranú konzumáciu mlieka a nízkotučných  mliečnych výrobkov v rámci vyváženej zmiešanej živočíšnej a rastlinnej stravy (s prevahou rastlinnej zložky).

Pitie mlieka (sladkého aj kyslého), kefíru i cmaru, konzumácia jogurtov, tvarohu, bryndze a obrovského množstva výborných syrov má u nás i v celej Európe už silne vybudovanú tradíciu. Väčšina ľudí si na konzumáciu mlieka a syrov navykla a mliečne potraviny tvoria pevnú súčasť ich bežného každodenného jedálneho lístka. Netreba zabúdať, že medzi kyslými mliečnymi výrobkami sú aj probiotické potraviny s obsahom kvalitných probiotických mikrobiálnych kultúr, ktoré sa pre svoje pozitívne zdravotné účinky zaraďujú medzi tzv. funkčné potraviny.

Ja osobne mám rád mlieko a všetky mliečne potraviny bez výnimky. Viem si iba ťažko predstaviť, že by som zo dňa na deň prišiel o všetky tie mliečne dobroty. Osobne som presvedčený, že to ani nie je potrebné. Dnes však konzumujem mlieko a mliečne výrobky v podstatne menších denných porciách, ako keď som bol mladší. V záujme prevencie nadváhy zásadne uprednostňujem nízkotučné mlieko a konzumujem takmer výlučne iba nízkotučné mliečne výrobky.

Aj keď niektorí ľudia mlieko z rozličných dôvodov neznášajú (napríklad alergia na mliečne bielkoviny alebo intolerancia laktózy), väčšina ľudí mlieko a mliečne výrobky znáša a trávi dobre. Niektorí mlieko odmietajú, lebo naň majú averziu (nechutí im), alebo niekde čítali či počuli, že pitie mlieka škodí ich zdraviu. Osobne som po preštudovaní dostupnej odbornej literatúry presvedčený, že pri vyváženom stravovaní s veľkou prevahou rastlinnej potravy striedma konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov, predovšetkým s obsahom probiotických bakteriálnych kultúr a s nízkym obsahom tuku, má pre človeka pozitívne nutričné účinky.

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@klub50.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: peterminarik57@gmail.com

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: peterminarik57@gmail.com